Trusty (zverenecké fondy) ako transparentné entity?

Článok sumarizuje principiálne východiská, ktoré by bolo vhodné zohľadniť pri skúmaní daňového režimu trustov (zvereneckých fondov) tak z hľadiska vnútroštátnych predpisov upravujúcich daň z príjmov, ako aj z hľadiska aplikácie medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Úvod
Trust, resp. v slovenskej právnej terminológii „zverenecký fond“1 je inštitút, ktorý nie je upravený v slovenskom právnom
poriadku. To súčasne neznamená, že by slovenský právny poriadok inštitút trustu nepoznal. Z fulltextového vyhľadávania
v elektronickej Zbierke zákonov je viditeľné, že s pojmom zverenecký fond pracuje zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch 2 a jeho vykonávacia vyhláška 3, ale pomerne prekvapivo ho obsahoval
aj zákon o uznávaní odborných kvalifikácií.4 

V slovenskom právnom prostredí je možné sa s inštitútom trustu stretnúť primárne v kontexte daňového plánovania, kde úplne absentuje akákoľvek referencia na trusty, či už v zákonoch, alebo v usmerneniach Finančnej správy. Postoje k trustom v praxi sa tak líšia, pričom je možné sa stretnúť aj s názormi, že trusty sa približujú transparentným entitám (minimálne pre daňové účely). Ambíciou tohto článku je preto priniesť sumár niektorých základných principiálnych
východísk pre posudzovanie daňového režimu trustov. Tieto budú vychádzať z právnej podstaty inštitútu trustu, všeobecných pravidiel zdaňovania príjmov platných na Slovensku a zakotvených v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov („ZoDP“), ako aj z poznatkov dostupnej literatúry.5

V rámci štruktúry článku bude primárne venovaná pozornosť dvom hlavným aspektom zdaňovania príjmov (z) trustov,
konkrétne otázke subjektu a otázke objektu. Následne bude vnútroštátny kontext doplnený perspektívou zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a napokon bude venovaná pozornosť otázke pozície trustov ako nástrojov agresívneho daňového plánovania a formulovania vhodnej legislatívnej, prípadne praktickej odozvy. S ohľadom na malú rozpracovanosť tejto témy v spisbe si však tento článok nenárokuje ambíciu vyčerpávajúco pokryť všetky podstatné aspekty a mnohé z problémov tak nevyhnutne ostanú len naznačené ako podnety pre ďalšie príspevky.

Celý článok bol uverejnený v časopise pre odbornú verejnosť a vedu bulletin Slovenskej komory daňových poradcov.

1) Pre účely tohto článku bude používaný skôr pojem „trust“ jednoducho z dôvodu, že je v praxi viac vžitý. Je však možné rozumne predpokladať, že akékoľvek legislatívne a iné oficiálne texty budú v budúcnosti pracovať s pojmom „zverenecký fond“ a teda časom sa zažije aj tento slovenský ekvivalent.
2) Zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3) Vyhláška Ministerstva financií SR č. 446/2015 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti preverovania finančných účtov oznamujúcimi finančnými inštitúciami.
4) Zákon č. 293/2007 Z. z. v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Dôvodom prítomnosti termínu zverenecký fond bolo, že v prílohe č. 3 daného zákona obsahujúcej zoznam študijných odborov s osobitnou štruktúrou bol za štát Lichtenštajnsko uvedený odbor Správca zvereneckých fondov. Predmetný zákon už bol medzičasom zrušený a nahradený zákonom č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý už uvedený termín neobsahuje. Je to však vhodná ilustrácia toho, že inštitút trustu môže mať v rôznych jurisdikciách úplne inú tradíciu a tým aj inú povesť.
5) Tu je nutné podotknúť, že slovenská právna spisba na tému trustov je pomerne chudobná a pre porovnanie je možné pozorovať, že v Českej republike sa akademické diskusie zintenzívnili až v reakcii na zavedenie inštitútu zvereneckého fondu do českého právneho poriadku. Pre stručný prehľad zdrojov viď KATKOVČIN, M. Perspectives of use of a trust fund as a form of investment under legal and economic conditions of the financial market in the Slovak Republic. Bratislava Law Review, 2018, 2(2), 149–154. https://doi.org/10.46282/blr.2018. 2. 2.111 a tam citovaná literatúra.